JÁRAY- blog.

Vo veci zákazu (ne zákazu) Komunistických strán, úplnou náhodou našiel na webe túto knihu, Prírodopis (fyzika) komunizmu, ktorá veľmi prístupnou formou, ale aj veľmi analytickým, veľmi vedeckým spôsobom pojednáva o problematike v spojitosti so vznikom Komunistickej ideológie, ale aj s problematikou jej dialektického zániku. 

 ——————————————————————————————————

Vrelo odporúčam jej prečítanie:

http://www.biocenter.sk/lkbooks_files/KovacL_Prirodopis_komunizmu.pdf

——————————————————————————————————

Uvádzam krátky úryvok z tejto knihy:

Reverzné experimentovanie:

Komunizmus ako nezamýšľaný experiment.

——————————————————————————————————

Moderná veda začala v 16. storočí zrodom experimentálnej metódy.

Mnohí súčasní vedci sú zástancami presvedčenia Karla Poppera, že pokrok vedy spočíva vo vytváraní hypotéz a ich empirickom testovaní; ak je hypotéza testom vyvrátená (sfalzifikovaná), nahradená je novou hypotézou, tá je znovu testovaná a prípadne vyvrátená, atď.

——————————————————————————————————

VEDA NIE JE OBJAVOVANÍM PRÁVD, ALE VYVRACANÍM NEPRÁVD.

——————————————————————————————————

Popper zdôrazňoval dôležitosť kriticizmu pri testovaní a vyvracaní hypotéz – z toho je aj označenie „kritický racionalizmus“ pre jeho doktrínu.

Lenže iba kriticizmus nestačí na vyvrátenie hypotézy.

Potrebný je experiment.

Experimentovanie, ktorého najjednoduchšou podobou je selektívne, cielené pozorovanie, je jediný spôsob ako možno falzifikovať vedecké hypotézy.

Skúsenosť experimentálnych vedcov vedie k záveru, že vedecké hypotézy sú často formulované dodatočne, po uskutočnení experimentu; v podstate až výsledky experimentu umožňujú dodatočne formulovať, aká hypotéza bola vlastne experimentom testovaná.

V priebehu evolúcie vedy hypotézy, stále viac odolnejšie na falzifikovanie, si vyžadovali čoraz rafinovanejšie experimenty a ich podmienkou boli zasa boli stále komplexnejšie a komplikovanejšie vedecké prístroje.

Prístroje, zariadenia ktoré majú v sebe inkarnované evolučne nadobudnuté poznanie, určujú, v podobe spätných väzieb, povahu hypotéz.

Vedecké prístroje sú epistemickými strojmi, sú vlastne predĺžením ľudských zmyslových a motorických orgánov – ony výlučne vyčleňujú zo sveta to, čo môže byť pozorované a skúmané.

Pokusy, ktoré koncom 16. storočia robil Galileo Galilei, sfalzifikovali Aristotelovu hypotézu o povahe fyzikálneho pohybu, ktorá bola sformulovaná takmer 2000 rokov pred Galileiom a pretrvávala nevyvrátená.

Bola to hypotéza blízka, ba zrejmá ľudskej intuícii – ale nesprávna.

Toto bol začiatok impozantného rozvoja prírodných vied. Na druhej strane kultúrne (t.j. humanitné a sociálne) vedy až doteraz skoro

nepoznajú experimentovanie.

To môže byť jedna z príčin, prečo zaostávajú za prírodnými vedami a prečo ich rozvoj je taký pomalý.

Napokon aj v kultúrnych vedách môže dôjsť k pokroku iba zásluhou

experimentálneho falzifikovania hypotéz.

——————————————————————————————————

Všade, celkom univerzálne, sú pokusy a omyly jediným spôsobom, ako postupovať dopredu.

——————————————————————————————————

Kým kultúrne vedy nemajú vlastné experimentálne metódy, mohli vedci, čo v nich pracujú, ponímať sociálne dianie ako sériu experimentov.

Ak to vidíme takto, ľahko dospejeme k záveru, že aj v kultúrnych vedách, nemenej ako v prírodných, experimenty vyvracajú väčšinu z toho, čo ľudská myseľ považuje za samozrejmé a pravdivé.

Možno prvým vzdelancom, ktorý prišiel s takýmto chápaním, bol taliansky renesančný intelektuál Niccolò Machiavelli (1469-1527).

Bol prenikavým pozorovateľom a jeho teórie o ľudskom konaní sa opierali o takéto pozorovania a nie o špekulovania, vychádzajúce iba z intuície.

Práve pre jeho revolučný vzhľad do politického správania Machiavelli doteraz ostáva vedúcou postavou takéhoto prístupu.

Až raz kultúrne vedy dosiahnu dobu svojej „experimentálnej“ zrelosti, naše potomstvo bude možno udivené naivnosťou a pomýlenosťou našich štandardných intuitívnych teórií o človeku a spoločnosti.

——————————————————————————————————

Ku komunizmu možno pristupovať ako k ohromnému sociálnemu experimentu.

——————————————————————————————————

Pochopiteľne, nikto ho ako experiment nezamýšľal.

——————————————————————————————————

Tí, čo sa ho chceli implementovať do každodenného života, nepochybovali o jeho pravdivosti.

V tomto pokuse boli vystavené testovaniu niektoré fundamentálne hypotézy o ľudskej prirodzenosti, o sociálnej dynamike, o nasmerovaní dejín.

Obsah väčšiny týchto hypotéz je nám zrejmý až dodatočne, keď pokus prebehol.

Ak bežné experimentovanie, aké robia prírodovedci v laboratóriu, je postavené na predbežnej hypotéze, aposteriórne chápanie sociálneho diania ako experimentu môžeme nazvať reverzným experimentovaním: to, aké hypotézy boli testované, dokážeme spravidla vyjadriť až po ukončení experimentu.

——————————————————————————————————

Komunizmus bol nesmierne drahý experiment:

Odhaduje sa, že si vyžiadal smrť sto miliónov ľudí.

Za takúto desivú cenu, väčšina z hypotéz bola sfalzifikovaná.

 ——————————————————————————————————

Pokus však ešte nie je ukončený.

——————————————————————————————————

Ako sa v roku 2000 vyjadrila demografka Virginia Cain, „prechod k trhovej ekonomike je prirodzeným experimentom pre sledovanie dopadu rýchlej sociálnej zmeny na zdravie“.

Povedala to na konferencii o epidémii srdcovocievnych ochorení vo východnej Európe, jednej z príčin predčasných smrtí v tejto dobe v tomto regióne…..

——————————————————————————————————

Upozornenie.
Diskutovať so mnou o obsahu mojich článkov je možné iba cez nasledovnú e-mail adresu:

jaray.alexander@post.sk

Na osobné dojmy a pocity anonymných diskutérov, nie som ochotný reagovať.

Článok sa priebežne zdokonaľuje.