Citát č.1.
Celá veda je buď fyzikou, alebo zbieraním známok.
(Ernest Rutherford)
Fyzika, náuka o prírode, počas doby jej existencie kreovala (tvorila) vždy iba nové a nové fyzikálne omyly, ktorými nahrádzala svoje staré fyzikálne omyly, lebo to je jej jediným poslaním. Na viac fyzika nemá.
V súčasnosti, počas karantény vyvolanej pandémiou Korona vírusu, keď po poznaní dychtiví žiaci a študenti sú nútení tráviť väčšinu dňa v odlúčení od ich učiteľov a tým aj od možnosti poznať, pre nich nové, ale pritom objektívne existujúce javy a zákonitostí materiálnej prírody,
nie je od veci upriamiť ich pozornosť k samotným problémom poznania objektívnej reality materiálnej prírody, čiže k problémom filozofie prírodných vied, presnejšie k problémom samotnej fyzikálnej paradigmy, teda k problémom šablónovitého (dogmatického) spôsobu myslenia, nie len vedecko akademickej obce, ale následne aj celého ľudstva a to od jeho zrodu, až po dnešné dní.
Prvým nevyhnutným krokom vedúcim k zmene šablónovitého (dogmatického) myslenia ľudstva, je prísne a preto dôsledné uzákonenie kritického spôsobu myslenia na školách a univerzitách celého sveta, nevynímajúc z tohto procesu ani Slovenskú republiku.
Citát č.2.
Ten, kto hľadá pravdu, musí, pokiaľ je to len možné, pochybovať o všetkom.
(René Descartes)
Preto na školách a univerzitách SR (i na celom svete) je potrebné uzákoniť takú didaktickú (vzdelávaciu) metódu, ktorej principiálnym základom musí byť skalopevná zásada, čiže Ústavný zákon v znení:
„VŠETKY ĽUĎMI VYSLOVENÉ (STARÉ I NOVÉ) ARGUMENTY (AJ FYZIKÁLNE) JE POTRENÉ APRIÓRNE (OD DŇA ICH ZRODU) POVAŽOVAŤ (ALE HLAVNE VYUČOVAŤ) IBA AKO MYLNÉ ARGUMENTY.“
Iba po prijatí takého Ústavného zákona, vedecko akademická obec (vedci a učitelia) budú povinní, spolu so žiakmi a študentmi, ale aj s ostatnými občanmi štátu (čiže kolektívne) hľadať (analyzovať) VO VŠETKÝCH ĽUĎMI VYSLOVENÝCH (AJ FYZIKÁLNYCH) ARGUMENTOCH latentné, navonok neviditeľné protirečenia, či zásadné chyby, ktoré poukazujú na ich (dialekticky – nevyhnutný) mylný obsah.
Následne vyvstane pre spoločnosť povinnosť tie analýzou získané protirečenia a chyby, podložiť hodnovernými experimentálnymi dôkazmi a nimi presvedčiť žiakov a študentov, ako aj celú občiansku spoločnosť o mylnom obsahu VŠETKÝCH DOTERAZ ĽUĎMI VYSLOVENÝCH (AJ FYZIKÁLNYCH) ARGUMENTOV.
Citát č.3.
Jediné, čo viem, je že nič neviem.
(Sokrates)
Oprávnenosť metódy kritického myslenia, čiže automatickej akceptácie omylnosti obsahu všetkých ľuďmi vyslovených (aj fyzikálnych) argumentov, spočíva okrem iného aj v tom, že súčasná veda (fyzika) nedisponuje ani len približne dokonalou definíciou jej troch fundamentálnych, preto existenčných parametrov. Súčasná veda (fyzika) nedisponuje ani len približne dokonalou definíciou PRIESTORU (1m), HMOTY (1kg) a ČASU (1sec) už vôbec nie.
Ibaže z ani len približne nie dokonalých definícii fundamentálnych parametrov vedy (fyziky), zákonito nedajú sa odvodiť ani aspoň približne dokonalé fyzikálne zákony.
Exaktným príkladom akceptovania mylných záverov fyzikálnych zákonov za pravdivé, ktoré boli odvodené iba pomocou nedokonalých existenčných parametrov vedy (fyziky), sú aj obsahy štyroch Newtonových pohybových zákonov.
Konkrétne:
- Zákona zotrvačného pohybu.
- Zákona sily.
- Zákona Akcie a Reakcie (zákona priebehu silovej interakcie).
- Gravitačného zákona.
Citát č.4.
Veda je dlhou históriou školenia o tom, ako neklamať sám seba.
Analýza Newtonovho Zákona zotrvačného pohybu.
Obsah tohto zákona, Newton doslova prebral od Galilea. Dôvod prečo ten zákon je pripisovaný Newtonovi spočíva v tom, že Newton zdokonalil Galileovo tvrdenie o tom, že zotrvačný pohyb telies môže narušiť iba vonkajšia príčina, (ktorá zvýši, alebo zníži rýchlosť pohybu telies, alebo zmení smer zotrvačného pohybu telies) tým, že tú vonkajšiu príčinu konkrétne pomenoval slovom sila (F) a priradil k nej matematickú (algebraickú) rovnicu sily (F = m.a).
Tým pádom Newton z Galileovej hypotézy vytvoril konkrétny fyzikálny zákon, dnes zvaný ako Newtonov Zákon zotrvačného pohybu.
Dá sa teda konštatovať, že Newtonov Zákon zotrvačného pohybu je zmesou idei Galieiho Zákona zotrvačnosti a Newtonovho Zákona sily. To uvádzam kvôli tomu, aby bolo každému jasné, v čom spočíva rozdiel medzi Galileovým a Newtonovým Zákonom zotrvačnosti pohybu telies.
Pre pochopenie reálneho obsahu, aj Newtonovho Zákona zotrvačného pohybu, je potrebné použiť kritický spôsob myslenia, čiže v prvom rade je potrebné automaticky vyjadriť pochybnosť nad pravdivosťou jeho obsahu a následne previesť dôslednú analýzu (rozbor) obsahu argumentov Newtonovho Zákona sily (F).
Citát č.5.
Kto sa snaží poučiť, musí vedieť predovšetkým pochybovať, lebo pochybnosti ducha vedú k zjaveniu pravdy.
(Aristoteles)
Newton definuje silu (F) ako príčinu zmeny zotrvačného pohybu telies, len čiastočne, lebo jeho sila (F) je iba príčinu zrýchlenia (+a), alebo spomalenia (-a) telies a to podľa rovnice (F = m.a). Ale akým spôsobom dokáže Newtonva sila (F) zmeniť iba smer pohybu telies a to bez ich zrýchlenia (+a), či spomalenia (-a), o tom sa Newton nikde nezmieňuje. To preto, lebo ním zadefinovaná sila (F), nedokáže meniť iba smer pohybu telies, bez zmeny ich rýchlosti pohybu.
Prvý problém v spojitosti s pravdivosťou obsahu Newtonovho zákona sily (F) je ten, že tá Newtonová sila (F), nie je definovaná v čase (t), ako časový impulz sila (F.t). Newtonová sila v tvare (F) je zadefinovaná iba ako abstraktná, čiže ako mimo časová samostatná (sólo) sila (F.0t), ktorá objektívne nemôže existovať, preto nemôže nič meniť, ani rýchlosť, ale ani smer zotrvačného pohybu matérie.
Keď budeme Newtonovú silu (F) analyzovať v jej reálnej forme, čiže ako časový účinok sily, teda ako časový impulz sily (F.t), dospejeme k takému záveru, že časový účinok Newtonovej samostatnej (sólo) sily (F.t) (jedine možný účinok Newtonovej sily), dokáže iba jedno – jediné a to zmeniť rýchlosť (hybnosť) pohybu telies a nič viacej. To vyplýva aj z rovnice časového impulzu sily (F.t):
(F.t = m.a.t = (1kg).(1m/1sec.1sec).1sec = 1kg.(1m/1sec) = m.v)
Ďalšou (Newtonom nespomenutou) vlastnosťou časového účinku Newtonovej sily (F.t) je to, že ona môže meniť rýchlosť telies iba na nie nulovej dráhe a to podľa rovnice:
(s = ½.a.t.t)
Z čoho plynie taký logický, preto aj nevyhnutný záver, že na nulovej dráhe (s = 0) Newtonová sila (F), ani ako časový účinok sily (F.t), nemôže existovať. Newtonová samostatná (sólo) sila (F), ani ako časový účinok sily (F.t), nemôže na nulovej dráhe (s = 0) meniť parametre zotrvačného pohybu matérie.
Newtonov Zákon sily (F) je nepresný až zavádzajúci (klamlivý) aj preto, lebo navádza každého uveriť tomu, že ním zadefinovaná samostatná (sólo) sila (F), môže pôsobiť na telesá ako jediná, ako samostatná sólo sila (F).
Newtonov Zákon sily (F) je nepresný a preto až zavádzajúci (klamlivý) aj preto, lebo navádza každého uveriť tomu, že v materiálnej prírode existuje samostatná (sólo) sila (F), mimo časovej kontaktnej silovej interakcii medzi dvomi materiálnymi telesami, čiže mimo časovej kontaktnej silovej interakcii medzi dvomi silami (F1; F2).
Skutočnosť je ale diametrálne odlišná. Newtonom zadefinovaná samostatná (sólo) sila (F), je iba jedným z dvoch produktov ktoré vznikajú (a existujú) iba počas kontaktnej silovej interakcii medzi dvomi telesami, počas ktorej musí sa meniť rýchlosť telies. A to nehovoriac ani o tom, že v materiálnej prírode existujú dva diametrálne odlišné druhy silových interakcií.
V prvom druhu kontaktnej silovej interakcie sa jedno teleso spomaľuje (-a) na úkor zrýchlenia (+a) druhého telesa. V tom prípade ide o silovú interakciu medzi dvomi telesami s rôzne veľkou hybnosťou (m.v1 > m.v2), ako aj rôzne veľkou kinetickou energiou (Ek1 > Ek2).
V tomto druhu silovej interakcie nemôže nastať taký stav, že obidve telesá sa naraz zastavia a tým pádom nadobudnú naraz nulovú rýchlosť (v = 0m/sec). V tomto druhu silovej interakcie nadobudne nulovú rýchlosť (v = 0m/sec) iba jedno (a to iba spomaľujúce sa) teleso.
V druhom druhu silovej interakcie sa obidve telesá najprv naraz spomaľujú (-a);(-a), až sa naraz zastavia a následne sa začnú naraz zrýchľovať (+a; +a) na ich pôvodnú rýchlosť, ale opačným smerom.
V tom prípade ide o silovú interakciu medzi dvomi telesami s rovnako veľkou hybnosťou (m.v1 = m.v2), ako aj rovnako veľkou kinetickou energiou (Ek1 = Ek2). V tomto druhu silovej interakcie zákonito, teda vždy nastane taký stav, že obidve telesá sa naraz zastavia a tým pádom nadobudnú naraz nulovú rýchlosť (v = 0m/sec).
O existencii týchto dvoch, diametrálne odlišných silových interakcií, Newton nemal vedomosti (a po ňom ani nikto iný) preto (aj) jeho štyri pohybové zákony túto objektívne existujúcu realitu materiálnej prírody ignorujú. Práve preto (aj) všetky Newtonové pohybové zákony postrádajú schopnosť reálne opísať javy a zákonitosti materiálnej prírody.
Jediný Newtonov pohybový zákon, ktorý opisuje aparát (mechanizmus) silovej interakcie medzi dvomi telesami, je Zákon Akcie a Reakcie. Ibaže tento Newtonov pohybový zákon je univerzálnym zákonom, ktorý by mal v sebe, v jedinej rovnici (F1 = F2) obsiahnuť obidve diametrálne odlišne silové interakcie. Čo je nemožné, lebo to protirečí objektívnej realite.
Newtonov Zákon Akcie a Reakcie mal by v sebe, v jedinej rovnici (F1 = F2) obsiahnuť ako silovú interakciu medzi dvomi telesami s nie rovnako veľkou hybnosťou, v ktorej iba jedno teleso nadobudne nulovú rýchlosť pohybu, tak aj silovú interakciu medzi dvomi telesami s rovnako veľkou hybnosťou, v ktorej obidve telesá nadobudnú nulovú rýchlosť pohybu. To ale už protirečí aj zákonom matematiky.
Citát č.6.
Cieľom vedy nie je otvárať dvere nekonečnej múdrosti, ale vytýčiť hranice nekonečnému omylu.
(Bertolt Brecht)
Nezmyselný, až super mylný obsah všetkých štyroch Newtonových zákonov pohybu, vyrojí sa na božie svetlo, ako na jar včely z úľa, už aj vtedy, keď pomocou nich chceme opísať rovnomerný pohyb telies po kružnici. Ide o apendix (slepé črevo) fyziky.
Rovnomerný pohyb telies po kružnici je taký pohyb pri ktorom teleso nemení svoju rýchlosť (v = c) a preto ani svoju hybnosť, ba ani kinetickú energiu (Ek), ale iba smer svojho pohybu.
K tomu aby fyzika dokázala reálne opísať rovnomerný pohyb telies po kružnici, musela by disponovať takou, nie Newtonovou silovou interakciou, ktorá dokáže meniť iba smer pohybu telies, ale bez zmeny ich rýchlosti. To preto, lebo Newtonova samostatná (sólo) sila (F), počas jej časového impulzu (F.t) je nútená vždy meniť rýchlosť pohybu telies. Lebo tak a nijako ináč je Newtonom zadefinovaná.
Newtonova samostatná (sólo) sila (F), počas jej časového impulzu (F.t) dokáže zmeniť aj smer pohybu telies, ale iba vtedy, keď súčasne zmení aj rýchlosť pohybu telesa.
Takže pre opis pohybu telesa pohybujúceho sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici, Newtonova samostatná (sólo) sila (F), nie je vhodná, nie je použiteľná. Keďže fyzika nemá k dispozícii žiadnu (inú) náhradnú silu (F), iba tú jedinú, iba tú Newtonovú silu (F), preto ona nedokáže rozumne opísať ani len pohyb telesa rovnomernou rýchlosťou po kružnici.
Neskonalý pôžitok (nirvánu) ponúka človeku pohľad na matematické, ako aj fyzikálne spôsoby, argumenty (vyučované na školách a univerzitách celého sveta) ktorými sa relativistická fyzika úporne snaží (o nemožne a to) opísať rovnomerný pohybu telesa po kružnici pomocou jedinej, Newtonovej zrýchľujúcej (+a), ako aj spomaľujúcej (-a), samostatnej (sólo) sily (F = m.a) tak, aby tá Newtonová sila nič nezrýchlila, iba menila smer pohybu telesa.
Aby som vec viac už nekomplikoval, uvediem iba tú, nikým nepredpokladanú fyzikálnu raritu (fyzikálny trik), ktorú fyzika aplikuje na opis telies pohybujúcich sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici.
Aby Fyzika eliminovala, v tomto prípade zrýchľujúce účinky jej, Newtonovej dostredivej sily (Fd) a pritom umožnila dostredivej sile (Fd) meniť iba smer pohybu telesa, bez zmeny jeho pôvodnej rovnomernej rýchlosti, zavádza do opisu pohybu telesa rovnomernou rýchlosťou po kružnici, pojem fiktívna sila (Ff).
(Fiktívny príd. m. = vymyslený, neskutočný)
Problém je iba v tom, že fiktívna sila (Ff) musí byť odvodená zo Zákona fiktívnej sily, ktorý musí byť súčasťou zákonov Fiktívnej fyziky.
Ale ako viem, žiadna fiktívna fyzika neexistuje,existuje iba materialistická fyzika, preto nemôže existovať ani žiadna fiktívna sila (Ff).
Z uvedeného dôvodu opis pohybu telesa rovnomernou rýchlosťou po kružnici, pomocou fiktívnej sily (Ff), je totálny (do neba volajúci) nezmysel, ktorý plynie zo záverov súčasnej objektívne mylnej, bez experimentálnej, relativistickej fyziky, fyziky očnej ilúzie pohybu telies.
Aj to je jeden z pádnych dôvodov na to, aby sa do škôl a univerzít čim skôr zviedol Zákon kritického myslenia.
Reálny pohyb telies pohybujúcich sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici, uvediem vo svojom nasledujúcom článku.
Veľmi rád sa zapojím do diskusie o obsahu tohto článku. Nemienim však diskutovať o rôznych komplexoch diskutérov.
S úprimným pozdravom, Alexander JÁRAY.
Celá debata | RSS tejto debaty