Citát č.1.
Pravda, ktorá mrzí, je lepšia ako lož, ktorá potešuje.
(J.W.Goethe)
Traduje sa, že Isaac Newton počas morovej karantény vypracoval svoje najslávnejšie fyzikálna objavy. To, že karanténa nemusí byť iba obdobím núteného domáceho väzenia, potvrdzuje aj slávny anglický fyzik.
Keď v Londýne v roku 1666 vypukla morová epidémia, rozhodol sa Isaac Newton pre dobrovoľnou izoláciu na rodinnej farme vo Woolsthorpe. O tom, že to bol chytrý a premyslený krok, niet pochyb. Podarilo sa mu nielen utiecť pred jednou z najhorších epidémií, ktorá kedy zasiahla ľudstvo, pritom mohol sa zamerať na vlastný výskum fyzikálnych zákonov.
Práve toto obdobie izolácie bolo pre anglického fyzika, matematika, astronóma a teológa jedným z najplodnejších. Na farme vo Woolsthorpe totiž vytvoril svoje prevratné teórie.
Práve tu mu údajne pri poobedňajšom odpočinku v záhrade spadlo na hlavu jablko, čo ho priviedlo na myšlienku vypracovať všeobecný Gravitačný zákon.
Ako vidieť, obdobie nútenej karantény nemusí byť pre ľudí vždy na škodu.
Pokiaľ budeme nasledovať Newtonov príklad, môžeme aj my na Slovensku počas súčasnej karantény vyvolanej pandémiou Covid-19, dospieť k zaujímavým myšlienkam či rozhodnutiam, ktoré môžu byť pre ľudstvo viac prevratné a viac užitočné, akými sú Newtonove vedecké objavy.
Prvým krokom vedúcim k tomu, aby sme počas súčasnej karantény vyvolanej pandémiou Covid-19, dospeli k prevratným myšlienkam či rozhodnutiam, je automatické spochybnenie pravdivostí Newtonovych geniálnych teórii.
V súvislosti s karanténou vyvolanou pandémiou Covid-19, mali by sme sa hlbšie zamyslieť aj nad tým, prečo súčasný vysoký stupeň rozvoja vedy a techniky, ako aj vysoký stupeň rozvoja ľudského myslenia – filozofie, mohol pripustiť to, aby nastala taká paradoxná situácia, v ktorej obyčajný (očami neviditeľný a nevzdelaný, na viac aj veľmi hlúpy) vír, mohol vyvolať okrem iného aj hromadné úmrtia ľudí, ako aj ekonomický kolaps a to na celom svete.
Mali by sme sa hlbšie zamyslieť aj nad tým, či výdobytky súčasnej vyspelej vedy a techniky a z nich odvodená spoločenská filozofia (čiže súdobý spôsob myslenia ľudstva) je v súlade so zákonmi prírody.
Mali by sme sa hlbšie zamyslieť nad tým, či sa náhodou neriadime takými vedeckými ako aj filozofickými závermi, ktoré síce považujeme za geniálne, ale ktoré v skutočnosti sú v úplnom rozpore so zákonmi prírody, preto aj v rozpore s objektívnou realitou panujúcou v materiálnej prírode.
Citát č.2.
Pravdivé slová nebývajú príjemné. Príjemné slová nebývajú pravdivé.
(Lau-C)
Počas súčasnej karantény vyvolanej pandémiou Covid-19, mali by sme urobiť všetko preto, aby z tejto karantény ľudstvo vzišlo s novým spôsobom myslenia, s novou filozofiou, ktorá už bude očistená od plodov mylných záverov vedy, ako aj z nej odvodenej mylnej spoločenskej filozofie (mylného spôsobu myslenia ľudstva) ktorá zaručuje každému všetky ľudské práva, ale nevyžaduje od nikoho žiadne povinnosti.
Mali by sme tú neželanú karanténnu vyvolanú pandémiou Covid-19, čiže dobu nečinnosti využiť na podporu zrodu novej, revolučnej vedeckej paradigmy a z nej odvodenej novej, revolučnej spoločenskej filozofie, novej spoločenskej morálky.
To preto, lebo súčasná, vedeckými omylmi prešpikovaná, relativisticko – dogmatická vedecká paradigma, ako aj z nej odvodená relativistická filozofia, vedie ľudstvo do záhuby, a to nie len vojnami, pandémiami, ale v prvom rade preľudnením planéty a následným ekologickým kolapsom na celej Zemi.
K dosiahnutiu tu naznačeného revolučného cieľa, je potrebné v prvom rade odhaliť omyly vedy a následne spoločne sa pričiniť o to, aby tie odhalené vedecké omyly boli odstránené nie len z vedy, škôl a univerzít, ale aj z Ústavných zákonov.
Iba v takom prípade súčasná karanténa vyvolaná pandémiou Covid-19, bude pre ľudstvo požehnaním a nie trestom.
Citát č.3.
(Lev Nikolajevič Tolstoj.)
Keďže Newton počas karantény vypracoval aj svoj univerzálny a geniálny Gravitačný zákon, je prirodzené začať analyzovať pravdivosť práve tohto Newtonovho zákona.
Základnou ideou Newtonovho Gravitačného zákona bolo jeho konštatovanie, že všetky materiálne telesá disponujú svojim vlastným gravitačným poľom o intenzite (g) a preto sa nimi navzájom priťahujú.
Newton na základe uvedenej idei dospel k takému záveru, že gravitačná sila (Fg) ktorou guľatá Zem priťahuje k sebe iné telesá (guľového tvaru), rovná hodnote súčinu hmotností Zeme (M) a hmotnosti (omnoho menšieho) priťahovaného telesa (m),
(m.M),
deleného hodnotou štvorca ich vzdialenosti (r.r) (štvorca vzdialenosťou ich stredov);
(m.M)/(r.r)
a nakoniec to všetko vynásobené gravitačnou konštantou (G);
G(m.M)/(r.r)
Matematická rovnica Newtonovho Gravitačného zákona pre našu Zem má nasledovný tvar:
Fg = G.(m.M)/r.r
Cteného čitateľa nemusia zaujímať tu uvedené čísla, ale ani tu uvedené výpočty. Tie môže iba zbežne prebehnúť svojim zrakom. Za povšimnutie stojí iba záver týchto výpočtov.
Newton za hmotnosť Zeme (M) dosadil hodnotu:
M = 5,974.10*24kg
(5,974.10*24kg = 5,974 000 000 000 000 000 000 000 kg)
Za hmotnosť ňou priťahovaného telesa (m), dosadil hodnotu (m = 1kg).
Za hodnotu vzdialenosti stredu Zeme a stredu priťahovaného telesa (r), dosadil hodnotu,
r = 6, 378km = 6 378 000m.
Za hodnotu gravitačnej konštanty (G) dosadil hodnotu:
G = 6,6742.10*-11.(1m*3)/(1kg).(1sec*2).
Po dosadení uvedených hodnôt do pôvodnej Newtonovej rovnice Gravitačného zákona, ona vyzerá nasledovne:
Fg = [(1kg).(5,974 000 000 000 000 000 000 000 kg)].[(0, 000 000 000 06,6742).(1m*3)]/[(1kg).(1sec*2).(6 378 000.m)*2]
Po jej ďalšej úprave dostávame nasledovný tvar rovnice Gravitačného zákona:
Fg = [(5,974.10*24.1kg).(6,6742.10*-11).(1m)]/[(4,067 888 4.10*12).(1sec*2)]
Fg = [(40,2).(1 000 000 000 000kg).(1m)]/[(4,068 888 4).(1 000 000 000 000).(1sec.1sec)]
Fg = (40,2kg).(1m)/(4,069).(1sec.1sec)
Fg = (40,2kg/4,067).(1m)/(1sec.1sec)
Fg = (9,81kg).(1m/(1sec.1sec)
Po poslednej matematickej úprave rovnice Newtonovho Gravitačného zákona dostávame jej nasledovný a konečný tvar a to:
Fg = G.(m.M)/(r.r) = (9,81.kg).(1m/sec.sec)
Z matematického aparátu Newtonovho Gravitačného zákona vyplýva to, že gravitačné zrýchlenie Zeme má hodnotu:
g = 1m/sec.sec!!!
S takýmto výsledkom Gravitačného zákona, Newton nemohol vyrukovať pred vedecké auditórium a preto ho (ako malé decko) zatajil.
Verejnosti predložil taký výsledok, ktorý súhlasil s reálnou hodnotu gravitačného zrýchlenia Zeme,
(g = 9,81m/sec.sec),
ale ktorý nesúhlasil s výsledkom jeho Gravitačného zákona.
Ten nový výsledok Newton dosiahol tak, že teleso o hmotnosti (m = 1kg) vyňal z jeho rovnice Gravitačného zákona pred zátvorku a tým vytvoril úplne inú rovnicu Gravitačného zákona.
Newton z jeho pôvodného Gravitačného zákona:
Fg = G.(m.M)/r.r = (9,8.kg).(1m/sec.sec)
urobil iný Gravitačný zákon:
Fg = (m).(G.(M)/r.r) = 1kg.(9,81.m/sec.sec)
Z takto (iba účelovo) deformovanej matematickej rovnice Newtonovho Gravitačného zákona už vyplýva aj to, čo hlásal Galileo a síce, že telesá bez rozdielu ich váhy (hmotnosti) dopadnú z rovnakej výšky (h) na povrch Zeme, za rovnaký čas (t), pretože padajú na povrch Zeme rovnakým zrýchlením (g).
To preto, lebo stačí do rovnice:
Fg = m.(9,81m/sec.sec)
dosadiť za hodnotu (m) akúkoľvek (kg) hodnotu, aj (kg) hodnotu čiernej diery a to teleso (čierna diera) podľa tej rovnice musí padať k povrchu Zeme iba jediným zrýchlením a to:
g = 9,81m/sec.sec
Newton svojou účelovou úpravou matematického aparátu jeho Gravitačného zákona, dopustil sa tej zásadnej chyby, že kým hmotnosť Zeme (M) vyjadril pomocou hodnoty intenzity jej gravitačného zrýchlenia (g):
g = G.(M/r.r) = 9,81m/sec.sec
tak to isté neurobil aj s telesom (m). Tomu priznal iba zotrvačnú hmotnosť (kg), ale bez hodnoty jeho vlastného gravitačného poľa (g).
Tým pádom Newton vytvoril (splodil) teleso (m) bez gravitačného poľa (g), čiže také teleso (m), ktoré sa v materiálnej prírode nenachádza. (Tým pádom Newton splodil fiktívne teleso, ako aj fiktívnu fyziku.)
Napriek tomu, že Newton pravý výsledok jeho Gravitačného zákona úmyselne utajil, napriek tomu, že ho úmyselne upravil (deformoval) a to tak, že on už nezodpovedá jeho pôvodnému (do dnešných dní vyučovanému) Gravitačnému zákonu, tento Newtonov podvod nikto neodhalil a preto sa on aj naďalej považuje za pravdivý zákon materiálnej prírody, preto aj za geniálny výplod fyzikálneho génia.
Vynechám kritiku spôsobu myslenia Newtona, ako aj kritiku obsahu jeho Gravitačného zákona a uvedie priamo jeho reálnu podobu:
Fg = m.[G(m/r.r) + G(M/r.r)]
Fg = m.(g(m) + g(M)
Z takto upravenej rovnice Newtonovho Gravitačného zákona vyplýva to, že hmotnejšie (ťažšie) teleso padá k povrchu Zeme väčším zrýchlením (g) a preto aj skôr dopadne na povrch Zeme.
Ale aj to, že hmotnejšie (ťažšie) teleso musí kmitať na kyvadle rýchlejšie v gravitačnom poli Zeme.
Túto skutočnosť veľmi správne vytušil aj sám Newton a preto nechal kmitať na kyvadlách rôzne telesá s rovnakou, ako aj rôzne veľkou hmotnosťou (váhou), aby zistil eventuálny rozdiel v dobe ich kmitov a tým aj rôznu rýchlosť (v) ich padania k povrchu Zeme.
Keďže Newton žiadnu časovú diferenciu v pohybe kyvadiel nenameral, preto vyhlásil, že telesá bez rozdielu ich hmotnosti (váhy) dopadnú z rovnakej výšky (h) na povrch Zeme za rovnaký čas (t) ako aj rovnakým zrýchlením (g), tiež rovnakou rýchlosťou (v) a to podľa jeho rovnice:
Fg = m.(9,81m/sec.sec)
No a práve teraz som sa dostal k meritu veci, ku ktorej sa Newton a po ňom nikto iný na tom svete, nemohol zákonito dopracovať.
Citát č.4.
To sa ti klame, keď ťa nikto nemôže usvedčiť z nepravdy!
(Ezop.)
Prírastok gravitačného zrýchlenia (g) telesa o hmotnosti (m = 1kg), m(g) ku gravitačnému zrýchleniu Zeme M(g) = 9,81m/sec.sec, má hodnotu:
m(g) = 0, 000 000 000 000 000 000 000 00 9,81m/sec.sec
Prírastok zrýchlenia telesa o hmotnosti (m = 10kg) ku gravitačnému zrýchleniu Zeme M(g) = 9,81m/sec.sec má hodnotu o jeden rad nižšiu:
m(g) = 0, 000 000 000 000 000 000 000 09,81m/sec.sec
Teoreticky to znamená iba toľko, že teleso o hmotnosti (m = 10kg) musí padať rýchlejšie k povrchu Zeme ako padá teleso teleso o hmotnosti (m = 1kg), ale praktické, experimentálne preverenie tejto objektívnej reality nie je možné, lebo súčasné špičkové meracie prístroje sú schopné namerať iba hodnotu:
g = 0, 000 000 009,81m/sec.sec
aj to s veľmi veľkými ťažkosťami a oprávnenými pochybnosťami.
Hodnotu:
g = 0, 000 000 000 000 000 000 000 09,81m/sec.sec
ktorá prezentuje vlastnú intenzitu gravitačného poľa telesa o hmotnosti 10kg, súčasné meracie prístroje nevedia v žiadnom prípade namerať, i keď ona objektívne existuje a tým pádom vedeckým spôsobom vyvracia Galileovo tvrdenie že telesá bez rozdielu ich váhy (hmotnosti) dopadnú z rovnakej výšky (h) na povrch Zeme, za rovnaký čas (t), čiže dopadnú na povrch Zeme rovnakou rýchlosťou (v).
Nasleduje zhrnutie záverov plynúcich z analýzy Newtonovho Gravitačného zákona.
Citát č.5.
Čo nazývame pravdou? Klam starý tisíc rokov.
Čo je klam? Pravda, ktorá žije ešte len minútu.
(Baruch de Spinoza)
Samotná rovnica Newtonovho Gravitačného zákona je úplne zlá (mylná) preto, lebo znej plynie nereálny záver a to, že gravitačné zrýchlenie Zeme (g) má hodnotu:
F(g) = 9,81kg.1m/sec.sec
g = 1m/sec.sec
Newtonom účelovo upravená (degenerovaná) rovnica Gravitačného zákona je zase úplne zlá (mylná) preto, lebo vyžaduje existenciu telies bez ich vlastného gravitačného poľa (g), čiže vyžaduje existenciu fiktívnych telies, ktoré ale v materiálnej prírode neexistujú, tak ako neexituje ani fiktívna fyzika.
Pritom experimentálne dokazovanie omylu Newtonovho Gravitačného zákona je prakticky nemožné, lebo matematicky vypočítané hodnoty, ktoré dokazujú jeho mylný obsah, sú tak malé, že súčasnými meracími prístrojmi nie sú merateľné (nie sú identifikovateľné).
Ale v prípade, že by na povrch Zeme malo padať teleso o hmotnosti Zeme (M), tak aj ono by podľa Newtonovej rovnice Gravitačného zákona
F(g) = M.(9,81m/sec.sec)
muselo padať k povrchu Zeme zrýchlením:
g = (9,81m/sec.sec).
Ale v skutočnosti by to teleso padalo na povrch Zeme podľa nasledovnej (nie Newtonovej) rovnice:
F(g) = M.[G(M/r.r) + G(M/r.r)]
F(g) = M.(gM + gM)
F(g) = M.(9,81m/sec.sec + 9,81m/sec.sec)
F(g) = M.(19,622m/sec.sec)
Číže to teleso by padlo na povrch Zeme dvojnásobným zrýchlením (2g) preto by na povrch Zeme dopadlo za kratší čas (t) než to plynie z rovnice Newtovho Gravitačného zákona, pritom vysmievajúc sa tým jedincom, ktorí uverili osobným dojmom a pocitom Galilea, že telesá bez rozdielu ich hmotnosti, či váhy (kg), padajú z rovnakej výšky (h) na povrch Zeme za rovnaký čas (t), rovnakým zrýchlením (g) a rovnakou rýchlosťou (v).
Z uvedeného vyplýva tá pravda, že k poznaniu objektívnej relativity panujúcej v materiálnej prírode nevedú experimentálne merania, ani fyzikálne vzdelanie nadobudnuté na univerzitách.
K poznaniu objektívnej relativity panujúcej v materiálnej prírode je potrebná v prvom rade, od prírody darovaná intuícia, ktorá vedie jedinca obdarovaného tou intuíciou, k neustálemu spochybňovaniu všetkého čo fyzika dosiahla od je zrodu až do dnešných dní.
Ten prírodný dar intuície nemal Galileo, ani Newton, ale ani Einstein, preto všetko čo oni vymysleli a experimentom overili, nemá nič spoločného s objektívnou realitou materiálnej prírody.
Ľudstvo v súčasnosti nedisponuje meracími prístrojmi na zmeranie reálnych (nie iba relatívnych) argumentov materiálnej prírody, preto sa zameriava iba na to, čo sa dá zmerať prístrojmi. Preto to, čo nedokáže prístrojmi zmerať, to ignoruje a nazýva fyzikálnymi bludmi.
Ľudstvo kvôli súčasným, mylne interpretovaným zákonnom materiálnej prírody žije v zajatí vedeckých bludov, medzi ktoré patrí aj to tvrdenie fyziky, že všetky telesá bez rozdielu ich váhy (kg), padajú na povrch Zeme z rovnakej výšky (h) rovnakým zrýchlením (g), rovnakou rýchlosťou (v) a za rovnaký čas (t), ako aj to tvrdenie fyzikov, že čas a priestor dajú sa ohnúť (ažj do pravého uhla).
Citát č.6.
Ak je niečo smiešne, hľadaj v tom skrytú pravdu.
(George Bernerd Schaw.)
Je už najvyšší čas (t) na zastavenie šírenia experimentom neoverených fyzikálnych omylov, učiteľmi fyziky na školách a univerzitách SR, ale aj na celom svete.
Je potrebné čím skôr zastaviť klasifikovanie vedomosti žiakov a študentov z predmetu fyzika, ktorá akceptuje taký Newtonov Gravitačný zákon, v ktorom musia vystupovať telesá bez gravitačného poľa, čiže fiktívne telesá, lebo samotné vyučovanie takejto fyziky naplňuje trestný čin podvodu páchaného na bezbranných študujúcich občanoch.
Aký spoločenský prínos tvoria edukačné (vzdelávacie) inštitúty, (školy a univerzity) ktoré produkujú ako na bežiacom páse jedincov bez schopnosti kritického myslenia, čiže takých jedincov ktorí automaticky prikývnu na akýkoľvek fyzikálny nezmysel, aj na fiktívnu fyziku.
Ak sa do skončenia Covid-19. karantény dosiahne aspoň na Slovensku zákaz klasifikovania vedomosti žiakov a študentov z predmetu fyzika, tak tá karanténa bude pre ľudstvo požehnaním.
S radosťou privítam pripomienky, či konštruktívnu kritiku k obsahu tohto článku. Ale nemienim reagovať na veci, ktoré s danou témou nesúvisia.
S pozdravom, Alexander JÁRAY.
Newton sa venovel optike-fyzika svetla, rozklad ...
ach boze Izakovi nepadlo na hlavu jablko ale ...
Dávno ste sa neukázali, pán Járay. Je to ...
Celá debata | RSS tejto debaty