JÁRAY- blog.

Predmetom tohto článku je objasnenie Giga problémov fyziky v spojitosti s definovaním jedného z jej troch fundamentálnych parametrov (Hmota, Priestor a Čas), konkrétne „ČASU“.

Ihneď na začiatku musím poznamenať, že rovnícoví fyzici všetkých krajín sveta, sú nadšení Einsteinovými argumentmi, ktorými Einstein ako prvý človek na povrchu Zemskom, dokázal nehmotný, abstraktný „Čas“ spomaliť, ako aj zrýchliť a nakoniec aj ohnúť a tým vytvoriť abstraktný, nehmotný  štvorrozmerný zakrivený časopriestor.

A to napriek tomu, že do dnešných dní fyzika nepozná ani len približnú definíciu času, čiže napriek tomu, že fyzika do dnešných dní nevie povedať, čo to ten čas vlastne je, akú má materiálnu podstatu a ako sa dá eventuálne, v materiálnej podobe neexistujúca, preto abstraktná entita, spomaliť, zrýchliť či ohnúť. Čo má hľadať v materiálnej fyzike abstraktný element zvaný čas?

(Pre ohýbačov času, malo by byť zriadené zvláštne oddelenie psychiatrickej kliniky.)

I keď rovnicoví fyzici sa navonok tvária sebavedomo, tvrdiac že oni veľmi dobre vedia čo je to ten čas, ale to platí iba do toho momentu, kým im niekto nepoloží nasledovnú otázku:

Rovnicoví fyzici všetkých krajín sveta, čo podľa vás je ten čas?

Na danú otázku dostaneme na 101% nasledovnú odpoveď: Nuž nevieme.

Najvýstižnejšie sa o čase vyjadril sv. Augustín, keď o čase povedal nasledovné:

„Čo je teda čas? Keď sa ma nikto nepýta, viem čo je čas. Ale keby som mal vysvetliť niekomu, kto sa ma na čas pýta, už by som mu to nevedel vysvetliť“

Keď Charlie Chaplin oslavoval šesťdesiatku, dostal blahoprajný list aj od Alberta Einsteina v znení:

„Uchvacuje ma svetový charakter Vášho umenia. Celý svet je Vami očarený, lebo všetci Vám rozumejú i keď nepoviete ani jedno slovo.“

Chaplin mu obratom odpovedal:

„Aj Vaša sláva je obdivuhodná, pán profesor. Celý svet je Vami uchvátený, i keď Vším slovám nikto nerozumie.“

Chaplin veľmi výstižne a hlavne pravdivo vystihol zmysel Einsteinovho prínosu do fyziky. Skutočne nikto z rovnicových fyzikov celého sveta nerozumie (nemôže rozumieť) Einsteiovým teóriám, ale všetci ho vyhlasujú za najväčšieho génia ľudstva, ktorý sa kedy narodil na Zemi. To robia preto, aby tým zastreli svoju neschopnosť podrobiť kritickej analýze Einstenové absurdne mylné, abstraktné, v materiálnej podobe neexistujúce, rýdzo metafyzikálne závery.

Problémy okolo času rozvíril práve Albert Einstein a to svojim vysvetlením problému spojeného s konštantou rýchlosťou sveta (c) v spojitosti s Galileovým Princípom relativitou pohybu matérie, lebo tie dve veci nešli nijako dohromady.

Vtedajšia fyzika pomocou Lorentzových rovníc došla k takému záveru, že čím rýchlejšie sa telesá pohybujú, tým viac sa skracujú a v prípade žeby nadobudli rýchlosť svetla, tak by sa sploštili na jednorozmernú úsečku.

Aby som bol konkrétnejší. Kružnicová obruč v kabíne rakety, ktorá by si plynulo zväčšovala svoju rýchlosť, podľa vtedajšej fyziky a Lorentzových rovníc, mala by sa postupne meniť na elipsu, až nakoniec by sa z nej musela stať jednorozmerná úsečka.

Táto premena kružnice na elipsu, ale nevyhovovala Galileovmu Princípu relativity pohybu, lebo kozmonaut v kabíne rakety by vedel podľa veľkosti sploštenia kružnicovej obruče učiť, aká je veľká kozmická (absolútna) rýchlosť jeho rakety.

To však Galileho Princíp relativity v žiadnom prípade nepripúšťa. Takže tým pádom nastal vo fyzike veľmi veľký problém a to, buď akceptovať Lorentzove rovnice a opustiť Galileov Princíp relativity pohybu, alebo opustiť Lorentzove rovnice a zostať pri záveroch Galileovho Princípu relativity pohybu.

Všetci logicky mysliaci fyzici tejto doby sa od toho problému fyziky ostro dištancovali. Nie náhodou.

Pravdou bolo (a aj v súčasnosti je) to, že nie len Galileov Princíp relativity nemá nič spoločného s reálnymi zákonmi prírody, ale ani Lorentzové transformácie (rovnice).

K tomu aby fyzici uznali, že všetky ich teórie sú mylné a preto je potrebné urobiť generálnu revíziu vo fyzike, tak na tú revíziu nemal ani jeden fyzik odvahu, ale ani experimentálne dôkazy.

Do toho fyzikálneho temna vniesol aspoň šero až Albert Einstein a to svojím nasledovným vysvetlením  problému:

„I keď kružnicová obruč následkom zvyšovania rýchlosti jej pohybu sa splošťuje, tak to sploštenie kozmonaut nemôže (nesmie) spozorovať. To preto, lebo súčasne so sploštením obruče, splošťuje sa nie len hlava kozmonauta, ale aj celé jeho telo a hlavne splošťuje sa jeho myslenie a to do takej miery, že on s tou sploštenou hlavou a splošteným myslením, vidí tú sploštenú obruč naďalej ako kružnicu!!!“ (Ešte dobre, že nevidí dve kužnicové obruče.)

Aby Einstein nevyvolal polemiku okolo sploštenej hlavy kozmonauta, tak on to jeho videnie elipsy ako kružnice, pripísal zmene plynutia času (spomaleniu času) v kozmickej rakete pohybujúcej sa vysokou rýchlosťou.

To vysvetlenie nemalo ani za mak nič spoločného z logikou, ani z objektívnou realitou, už len preto nie, lebo ak nepoznáme definíciu času a ak čas nemá materiálnu podstatu, (a on ju nemá) tak nemôžeme čas spomaliť ani zrýchliť. Nehmotnú entitu (abstrakciu) nie je možné ničím ovplyvniť, preto ani zrýchliť či spomaliť.

Ale aby sa tie dva fyzikálne omyly mohli aj naďalej nazývať prírodnými zákonmi, vtedajšia vedecko akademická obec, z mentálnej núdze, ten Einsteinov abstraktný nezmysel akceptovala ako dostatočné vysvetlenie na to, aby sa pomocou neho už dal zjednotiť Galileov a Lorentzov omyl.

Ešte poznamenávam, že Od Einsteina pochádza nasledovná definícia času: „Čas je to čo merajú hodiny“.

Hodiny tvorí mechanizmus, ktorí kreuje, vytvára cyklické, pravidelné pohyby (kmity) matérie a súčasne spočítava počet tých cyklov (kmitov). Ako vidieť v materiálnych hodinách sa žiadny abstraktný (nehmotný) čas nenachádza a preto hodiny nemerajú čas. (Pretože čas neexistuje v materiálnej forme.)

Zmenu plynutia cyklický pohybov (kmitov) v hodinách môže privodiť iba zmena v mechanizme materiálnych hodín. Ale to s nehmotným časom nemá nič spoločného.

Aby som upriamil pozornosť na nezmyselnosť záverov ktoré plynú z Einstenových výrokov v spojitosti s časom, uvádzam jeho nasledovné tvrdenie.

Intenzita (sila) gravitačného poľa, mení rýchlosť plynutia času. Preto podľa Einsteina, čas v silnom gravitačnom poli plynie pomalšie ako v slabšom. To sa vraj dokázalo pomocú atómových hodín.

Ibaže, kyvadlové, pieskové – presýpacie a vodné hodiny, idú v silnejšom gravitačnom poli rýchlejšie, čo ale Einstein akosi zabudol uviesť vo svojich teóriách. A tak vznikol okolo definície času aj ďalší problém a to, akými hodinami je dovolené merať čas tak, aby Einstenové výroky okolo zatiaľ nezadefinovaného a hlavne nehmotného času, zodpovedali jeho (abstraktným) predstavám.

A na záver uvádzam experimentálny dôkaz pomocou ktorého Einstein dokazoval takzvanú dilatáciu času, čiže spomalenia a zrýchlenie času, ako aj to, že jedna udalosť môže nastať v rôznych časoch a preto neexistuje pojem jediná súčasnosť.

Predstavme si situáciu, keď veľmi dlhá vlaková súprava, veľmi veľkou rýchlosťou prechádza cez stanicu, pred ktorou stojí nehybne prednosta stanice. Ten keď zbadá, že pred ním prešiel stred sú súpravy, na malú chvíľku zasvieti lampášom.

Svetlo lampáša uvidí sprievodca vlaku, ktorý sa nachádza na konci vlakovej súpravy skôr, ako vodič lokomotívy a to preto, lebo sprievodca sa k stanici (k lampášu) približuje, kým lokomotíva sa od stanice (od lampáša) vzďaľuje.

Z tohto (fiktívneho, nikdy neuskutočneného) experimentu Einstein odvodzuje taký záver, že jednu a tú istú udalosť, uvidí vodič lokomotívy v neskoršom čase, ako ju uvidí sprievodca, vlakovej súpravy, čiže tú istú udalosť uvidia obidvaja v inom čase než ona sa v skutočnosti stala.

Tento experiment mal potvrdiť to, že čas môže plynúť rôznou rýchlosťou, ako aj to, že jedna udalosť môže nastať v rôznych časoch, že neexistuje pojem jediná, absolútna súčasnosť.

Celá situácia by prebehla úplne ináč, keby prednosta stanice zapol na malú chvíľu dvojstranné hodiny, ktoré sú na peróne a ktoré ukazujú presne 22 hodín.

V tomto prípade svetelný údaj z hodín uvidí vodič lokomotívy síce v neskoršom čase, ako ho uvidí sprievodca, ale obidvaja zhodne zistia, že hodiny boli zapnuté v jednom čase a to o 22. hodine, čiže zistia že udalosť zapnutia hodín  stala sa v jednom čase.Tým potvrdia aj to, že existuje aj objektívna súčasnosť, čo úplne protirečí Einsteinovým predstavám o dilatácii nehmotného (preto ani len približne nezadefinovaného) času, ako aj o relativite súčasnosti.

Záver.
Skutočnosť, že človek zo spôsobom myslenia podobným s Einsteinovým spôsobom myslenia, nenarodil sa na Slovensku, kde úradným jazykom je Slovenčina, nasvedčuje tomu, že Slováci vďaka  logike a filozofii Slovenského jazyka, myslia reálne a preto by ich nikdy nenapadlo ohýbať niečo čo nemá materiálnu podstatu a čo na viac nemá vo fyzike ani len približnú (žiadnu) definíciu. Nikdy by ich nenapadlo ohýbať nehmotný čas,

Čas je nehmotný tieň hmoty.
(Alexander JÁRAY)

Preto zatáčať nehmotný tieň bez toho, aby sa zatáčalo aj materiálne teleso, to v žiadnom prípade neupozorňuje na genialitu myslenia ohýbateľa tieňa (času), ale na nevyspelosť psychiatrie.

To že Einsteinové logické nezmysly v spojitosti s ohýbaním času si osvojilo aj veľa občanov SR so Slovenským materinským jazykom (i keď až po dlhodobom pobyte na univerzitách), tak to nemá nič spoločného s logikou a filozofickým základom Slovenského jazyka.  To svedčí iba o zhubných následkoch vyučovania Eisteinových abstraktných fyzikálnych záverov na myslenie ľudí všetkých národností.

Upozornenie.
Diskutovať so mnou o obsahu mojich článkov je možné iba cez nasledovnú e-mail adresu:  jaray.alexander@post.sk
Na osobné dojmy a pocity anonymných diskutérov, nie som ochotný reagovať.

Článok sa priebežne zdokonaľuje.