JÁRAY- blog.

.

Aj ja som bol  iniciátorom založenia politickej strany po roku 1989, ktorá nakoniec bola aj zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR ako Strana pravdy.

Jej výnimočnosťou bolo to, že ona chcela uzákoniť na Slovensku takú Ústavu, ktorej piliermi by boli, stále a preto nemenné prírodné zákony. Konkrétnejšie povedané, reálne (nie relatívne) zákony prírody, ktoré samozrejme strana poznala a vedela ich aj experimentálne obhájiť.

Tento cieľ sa ukázal ako nadčasový a preto tá strana nakoniec zanikla. Hlavným dôvodom zániku strany bolo to. že jej ciele boli pre širokú verejnosť  nepochopiteľne.

Ale kým tá strana zanikla, narobila okolo seba veľa rozruchu, pretože jej členovia mali možnosť vstupovať do reálneho politického diania a pritom boli masmédiami akceptovaní.

V tejto súvislosti dovoľujem si uviesť jednu konkrétnu politickú epizódu, ktorej vznik podnietila práve táto strana.

V bývalých VSŽ, teda v Košických železiarňach, v dobe keď už patrili Americkej spoločnosti U.S.Steel, (okolo roku 2002) jedna žeriavnička sa vzbúrila proti pracovným podmienkam na jej pracovisku a následne začala pred vrátnicou závodu protestnú hladovku za splnenie jej požiadaviek.

Vtedy si ešte takúto akciu novinári všímali a preto začali o nej písať temer v každých novinách, dokonca aj zahraničná tlač si všimla túto akciu.

Tento mediálny záujem o hladujúcu zamestnankyňu Americkej spoločnosti U.S.Steel, všimlo si aj jej vedenie a preto vykázalo pracovníčku z pozemkov ktoré patrili do vlastníctva U.S.Steel

Tým pádom predmetná pracovníčka sa ocitla asi 600 metov od vrátnice závodu, čiže v poli na ornej pôde. Aby sa jej nič zlé nestalo, alebo preto, aby sa nevrátila na pozemky železiarní, vedenie U.S.Steel nariadilo svojej ochrannej službe, aby vždy jeden z jej členov na ňu, vodne, v noci dával pozor na tom poli.

Ja som túto vec bral ako normálne demokratické, dokonca Ústavné právo každého občana na vyjadrenie svojho názoru.

Predseda našej strany ma v tejto veci telefonicky zavolal a oznámil mi, žeby sa naša strana mala v tej veci angažovať, lebo je veľmi medializovaná, ako aj preto že väčšina členov strany bola vtedy zamestnancami železiarní a preto ma, ako tajomníka a ideológa strany, poveril s tým aby som odišiel k tej hladujúcej žene, do poľa a navrhol jej reálu pomoc, ako pomoc našej strany.

Tak ja som sa za ňou vybral. Skôr než som sa k nej dostal, mal som možnosť hovoriť s čelnom ochrannej služby, ktorý ju tam asi zo vzdialenosti 20 metrov chránil (pozoroval). Pričom on vyjadril veľkú nespornosť s konaním pracovníčky, lebo to pobývanie v poli, ani jeho samého, ale ani jeho kolegov netešilo.

Nakoniec som sa dostal k hladujúcej pracovníčke a opýtal som sa jej prečo konkrétne hladuje a čo chce tou hladovkou dosiahnuť. Keď mi všetko ochotne vysvetlila, tak ja som jej nato povedal toto.

Drahá pani, hladovka nie je na to aby niekto haldoval, ale na to, aby na seba upozornil. Pri hladovke je najdôležitejšie to, aby hladovkár počas hladovky nepribral.

A súčasne som ju oboznámi s tým, že akým spôsobom naša strana jej chce pomôcť. Tá pomoc spočívala v tom, že ja som je navrhol, aby ona prestala hladovať nikým nepovšimnutá v poli (10km od Košíc) a aby prišla pred Ústavný súd v Košiciach a aby tam pred kamerami vyjadrila svoje požiadavky.

A to, aby tie média s kamerami pred Ústavný súd prišli, to v mene našej strany zariadim ja osobne. To bolo v piatok a ja som ju pozval pred Ústavný súd na druhý deň v sobotu. Ona mi za takúto nezištnú pomoc veľmi pekne poďakovala a potvrdila, že pred Ústavný súd určite príde.

Už nehladujúca pracovníčka železiarní dostavila sa pred Ústavným súd v sobotu o 9 hodine, tak ako sme sa dohodli. Súčasne v ten istý čas sa tam objavili aj masmédiá s kamerami.

Od tej chvíle začala hladovkárke jej hviezdna politická kariéra, o ktorej sa jej ani vo sne nesnívalo, v ktorej už jej požiadavky voči vedeniu U.S.Steel nehrali žiadnu úlohu. Od toho momentu ona už pred Ústavným súdom žiadal aby odstúpil predseda vlády Mikuláš Dzurinda a.t.d,

Keď predseda našej stany chcel na úvod akcie uviesť mediám okolnosti ktoré hladovkárku priviedli až pred Ústavný súd, hladovkárka mu odvetila, že ona si neželá, aby jej meno bolo spojované so žiadnou politickou stranou. (Akoby predsedu strany obliala studenou vodou.)

———————————————————

Túto skutočnosť interpretovala v časopise OCEL nasledovne:

Po 12 dnech jsem usoudila, že protestovat před U. S. Steel je zbytečné a přesunula jsem se před ústavní soud do Košic. Tam se ke mně chovali hezky. Slíbili, že vše se vyšetří. Následovala kontrola z Národního inspektorátu práce, která našla jen těch 33 narušení ze strany mého podniku. Pak jsem odešla do Bratislavy před úřad vlády. Lidé mě všude přijímali velmi dobře, i na mém pochodu z východu země do metropole a dál cestou do Bruselu.

Zdroj:http://www.hejrup.sk/view.php?cisloclanku=2004060201

———————————————————

Hladovkárka po tomto, (pre ňu) Giga úspešnom mediálnom akte pred Ústavným súdom, následne zorganizovala peší pochod do Bratislavy, pred Úrad vlády, ku ktorému sa pridalo dosť veľa ľudí, veriaci tomu, že výsledkom tohto pochodu bude zmena  politickej orientácie na Slovensku. Ale keď zistili, že ona nebojuje za konkrétne politické ciele, ale iba o svoju popularitu, opustili ju.

Jej posledným úspechom bolo druhé miesto vo voľbách za predsedu VUC, čiže vo voľbách za župana Východoslovenského kraja. Odvtedy o nej už nikto nič nepočul.

Tento článok som považoval za potrebné napísať preto, lebo podľa scenára tejto hladovkárky, následne postupovali aj viacerí rebelujúci jedinci, majúci politické ambície. Mnohí z nich dostali aj veľkú podporu od verejnosti. Oni však tú podporu verejnosti využili vždy iba na to, aby sa dostali do vysokej politiky, ale potom už nič prospešné pre spoločnosť neurobili. Následne sa vytratili nie len z politiky, ale aj z pamäti národa.

To preto, lebo zmenu politickej orientácie štátu nie je schopný vykonať žiadaný jedinec sám, či s podporou politickej strany.

Zmenu politickej orientácie štátu môže vyvolať iba nová Ústava štátu, ktorá v žiadnom prípade nesmie obsahovať väčšinovú vôľu poslancov parlamentu, ale iba také Ústavné zákony, ktoré sú v súlade s reálnymi zákonmi prírody.

Ale keď súčasná veda nepozná reálne zákony prírody, iba relatívne, potom nádej občanov na funkčnú Ústavu štátu ne je uskutočniteľná.

Tie reálne prírodné zákony, ktoré by mali tvoriť piliere funkčnej Ústavy štátu, síce ja (ako bývalí člen strany) poznám, ale nemôžem ich presadiť do politickej praxi, lebo vedecko akademická obec ovplyvnená relativistickou paradigmou, automaticky odmieta experimentálne preveriť jej vlastné omyly a následne akceptovať reálne zákony prírody.

Z tohto dôvodu občania SR aj v budúcnosti budú sa musieť uspokojiť iba s novými odvážnymi rebelantmi, (novými falošnými spasiteľmi) ktorí keď sa dostanú s ich podporou k moci (keď vyhrajú voľby), zákonito premenia sa iba na populistov a prospechárov, podobných tu opisnej veľmi odvážnej hladovkárke.

A preto zrod funkčnej Ústavy SR, odkladá sa na neurčito.

Upozornenie.
Diskutovať so mnou o obsahu mojich článkov je možné iba cez nasledovnú e-mail adresu:  jaray.alexander@post.sk
Na osobné dojmy a pocity anonymných diskutérov, nie som ochotný reagovať.

Článok sa priebežne zdokonaľuje.